Božia ruka je jeden z najslávnejších futbalových gólov v histórii, strelil ho Argentínčan Diego Maradona v 51. minúte štvrťfinále Majstrovstiev sveta vo futbale v roku 1986 proti Anglicku. Nazýva sa „Božia ruka“, pretože gól strelil jeho rukou.
V našom tíme to nazývame Božia ruka – pomoc, ktorú skúsený zamestnanec poskytne neskúsenému pri riešení problému. Skúseného zamestnanca teda voláme Maradona alebo jednoducho M. A toto je jedna z kľúčových metód na zvýšenie efektívnosti tvárou v tvár nedostatočne kvalifikovaným zamestnancom. No, náhodou máme v tíme veľa stážistov. Robím experiment.
Štatisticky nie je množstvo potrebnej pomoci veľmi rozsiahle. „Priemerná kontrola“ trvá 13 minút – to je od okamihu, keď M vstane zo stoličky, až po okamih, keď ju položí späť. Zahŕňa to všetko od ponorenia sa do problému, cez diskusiu, ladenie, architektonický návrh až po neformálne rozhovory.
Čas potrebný na pomoc bol spočiatku široký, až hodinu, ale postupne sa zužoval a teraz zriedka prekročí pol hodiny. To znamená, že trvá niekoľko minút M-ovho času, kým sa úloha posunie vpred alebo sa dokonca úspešne dokončí. Toto sa stáva.
Kľúčový trik: sledovať a obmedzovať čas strávený „bláznením“. Kým nepočítate minúty, pomáhanie druhým sa zdá byť obrovskou stratou času. Ale keď si to zapíšete, ukáže sa, že to nie je až také zlé.
Napríklad pracujem v tíme ako Maradona. Stanovil som limit troch hodín denne pre všetkých zamestnancov. Myslel som si, že to nebude stačiť. Ukázalo sa, že tri hodiny sú viac než dosť, keďže priemerný denný výdavok je dve hodiny.
Sledovanie a obmedzovanie má na zamestnancov magický účinok. Každý, kto požiada o pomoc, chápe, že musí efektívne využívať svoj čas, pretože limit je pre všetkých rovnaký a neoplatí sa strácať čas M. Preto je oveľa menej klebiet o živote, čo ma, samozrejme, deprimuje.
Vo všeobecnosti je Božia ruka šmykľavý svah. Zdá sa, že zamestnanec by mal byť schopný na všetko prísť sám, vyriešiť všetky problémy a pochopiť celý kontext. Je tu však háčik: neurónové spojenia.
Mozog funguje ako jednoduchý stroj – pamätá si cestu a výsledok. Ak človek nasleduje určitú cestu a tá vedie k pozitívnemu výsledku, vytvorí sa neurónové spojenie, ktoré hovorí: „Takto by sa to malo robiť.“ A naopak.
Predstavte si teda stážistu alebo začínajúceho programátora. Sedí sám a rieši problém bez špecifikácie. Klient si stanoví cieľ a programátor si vyberie metódu na jeho dosiahnutie.
Nemá veľa na výber, pretože nepozná žiadne možné riešenia problému. Veď predsa nemá žiadne skúsenosti. Takže začne hľadať riešenie metódou pokus-omyl, experimentovaním, vyhľadávaním na internete a tak ďalej.
Nakoniec nájdu možnosť, vyskúšajú ju a potom – bum! – funguje to! Čo by mal zamestnanec urobiť? V ideálnom prípade by sa samozrejme pozrel na ďalšie možné riešenia, vyhodnotil svoj kód a rozhodol, či je architektúra správna a či je zasahovanie do objektov a modulov iných ľudí opodstatnené.
Ale pripomínam vám – pre našich ľudí všetky tieto slová nič neznamenajú. Jednoducho nevedia, o čom hovoria. Takže si, ako, prepáčte, opica, jednoducho spomenú na možnosť, ktorá viedla k úspechu. Neurónové spojenie sa buď vytvorí, alebo posilní (ak už existovalo).
Čím ďalej to ide, tým horšie to bude. Ľudia sa budú tlievať vo vlastnej bubline, pretože bude len veľmi málo príležitostí z nej vymaniť. Ako sme už spomínali v časti o kvalite kódu, nikto nikdy nepovie programátorovi, že píše mizerný kód. Klienti to nechápu a iní programátori sa len zriedka pozerajú na kód niekoho iného – nie je na to dôvod.
Takže, ak sa vrátime k pôvodnej téze, že človek by si mal na všetko prísť sám – bohužiaľ, to nie je veľmi účinná metóda. Aspoň nie pri práci so stážistami.
Tu prichádza na pomoc Božia ruka. Navrhne riešenie, poradí s programovacím jazykom, navrhne možné riešenia a na základe skúseností predpovedá, ktoré riešenie určite nebude fungovať, skritizuje kód a povie vám, kam skopírovať existujúci kód.
V podstate sa od M vyžaduje len veľmi málo. Stážista je spravidla pomalý bez zjavného dôvodu. Jednoducho preto, že napríklad nevie, ako prejsť na popis funkcie, formátovať kód, alebo nepozná moment.js alebo ako ladiť služby v prehliadači Chrome. Všetko, čo potrebujete, je malé postrčenie, aby sa pohol.
Hodnota hodín, ktoré by strávil samostatným hľadaním týchto informácií, je nulová. A z obchodného hľadiska je to čistá krádež. Spoločnosť už Maradonovi zaplatila za získanie tejto odbornosti.
A to všetko – v priemere za 13 minút. Alebo 2 hodiny denne.
Áno, pripomínam vám: Božia ruka je potrebná v správnom čase. Bolo by vtipné, keby Maradona po skončení zápasu prišiel na futbalové ihrisko a strelil gól rukou.
AKTUALIZÁCIA: Zabudol som povedať, čo sa deje s produktivitou M.
Prekvapivo, od začiatku tejto aktivity sa produktivita zvýšila 1.5- až 2-krát. A celková produktivita tímu sa zvýšila ešte viac.
Momentálne testujem techniku rýchleho radenia na modeli M. Ak to obstojí, napíšem o tom, keď zhromaždím nejaké štatistiky. Vrátane druhého modelu M, ktorý momentálne trénuje.
Zdroj: hab.com
